Kontaktujte nás: 0905 600 780, 0911 678 780,  Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Ohodnoť článok
(3 hlasov)
podakovanie podakovanie

Pred asi rokom som sa z rutinnej prehliadky v nemocnici vrátila so svrbením v oku. Po par týždňoch mi to stále neprechádzalo, tak som sa objednala na opätovné vyšetrenie, lebo sa mi to nezdalo byť v poriadku. Doktor nedokázal nič nájsť, povedal, že je oko len podráždene, dal mi "nejaké" tabletky, že mám vyskúšať a poslal ma domov..

Samozrejme podráždené oko sa stále zhoršovalo a začalo ma bolieť a mokvať. Išla som teda zas za svojim lekárom, ktorý mi zas len predpísal iné, drahšie lieky a poslal domov, že sa mam o dva týždne ukázať, či zabrali.. Toto sa opakovalo asi 3 mesiace, ja som prišla na prehliadku, doktor nebol schopný určiť diagnózu, predpísal inú kombináciu liekov a ja som šla domov experimentovať na sebe s novými farmaceutikami. Prešli tri či štyri mesiace doktor už bol z mojich návštev zúfalý, lebo mi nevedel pomôcť.. tak ma poslal k očnej doktorke a tá mi konečne po takto dlhej dobe zistila, že mám herpes na oku. Tak sa začala liečba, nasadili antibiotiká, oko bývalo lepšie ale aj horšie, užívala som lieky a bojovala s touto chorobou asi do novembra, keď stav oka bol až natoľko zlý, že doktorka povedala že je to vážne a že pôjdem do Vyšných Hágov na liečenie.

A tak ma rodina zaviezla do liečebného ústavu pod Tatrami, kde som strávila nejaké tri týždne. Podávali mi sérum pripravené z mojej krvi a oko už vyzeralo že sa konečne vylieči. Prišla som domov, stále som užívala nejaké lieky a všetko vyzeralo byť v poriadku. V polovičke decembra ma ale začala pobolievať polovička hlavy chorého oka. A ja som hneď vedela, čo je vo veci. Herpes sa vrátil ako mi to potvrdil aj môj doktor. Do vyšných Hágov sa ísť nedalo lebo boli sviatky a tak som zas bola na liekoch od očnej lekárky a dúfala v zlepšenie. Oko som mala stále podráždené, bolela ma hlava, niekedy sa ma až vnúčence báli také som ho mala podráždené a krvavé. No nikomu to neprajem.

Môj vnuk mi začiatkom nového roka povedal aby som sa "vykašlala" na štandartnú medicínu. Povedal, že jediným cieľom lekárov je ľudí liečiť, nie vyliečiť. Ja sa s názormi mojho vnuka moc nestotožňujem ale v tomto štádiu som už bola na pokraji to všetko vzdať, som na dôchodku, peňazí málo a táto moja choroba ma už stála nemalé peniaze o trápení a bolestiach nehovoriac. No stále som sa bála ísť s ním pozrieť ku Chovancovcom a nechať sa vyšetriť.

No beznádejnosť situácie ma donútila sadnúť s nim do auta a ísť sa nechať vyšetriť. Prvé vyšetrenie mi spravili kompletné trvalo celkom dlho asi hodinu, ale rozprávali sme sa s personálom, ktorý tvoria manželia Chovancovci a ich dcéra a tak to ubehlo vcelku rýchlo. Na výsledkoch z prístroja som videla kompletne obraz môjho tela. Výsledky mi povedali presne to, čoho sme sa obávali najviac. Môj herpes z oka sa rošíril do pravej hemisféry a nielen tam.. mala som ho na srdci na pľúcach. Dohodli sme sa teda na postupe, zapli plazmu na ničenie herpesových vírusov a takto som sem prišla ešte 3 razy na plazmové ožarovanie a na 4. krát som prišla pozrieť ako dopadlo liečenie, čiže znova diagnostika. Na moje prekvapenie bol vírus už vraj úplne preč. Bola som vraj vyliečená!
No oko som mala stále podraždené..

Mala som ísť na prehliadku ku svojej lekárke a keď som jej povedala, že ma oko stále bolí doktorka tvrdila, že je to stále herpes aj keď som jej povedala, že herpes mi už vyliečili. Doktorka len poznamenala, že herpes tam stále je (bez nejakého dôkladnejšieho vyšetrenia) a dala mi papiere na prijatie do Vyšných hágov.. znova. Tak som vo Februári zase cestovala do liečebné ústavu, kde mi po vyšetrení len bolo povedané, že načo ma tam moja doktorka posielala, že oko mám zdravé, po herpese ani stopy, že mám len alergické reakcie na predpísané lieky, ktoré som užívala.. Tak ma po pár dňoch poslali domov a ja som odvtedy zdravá herpes sa nevrátil a touto cestou sa chcem moc poďakovať rodine Chovancovcov, že mi pomohli tam, kde štandartná medicína pomôcť nevedela.

Čítané 4922 krát